Last minut

Všetko sa to začalo úplnou náhodou, keď mi Lenka oznámila, že v cestovnej kancelárii TURANCAR majú Last minut do Grécka na ostrov Thassos. Mali sme len dve hodiny, aby sme sa rozhodli a jeden deň na zbalenie si vecí. Rozhodovanie mi dlho netrvalo, zabezpečil som si všetko, aby som mohol bez problémov vycestovať a bolo dohodnuté. Síce sme v tom momente nevedeli nič iné iba to, že Thassos je ostrov a je na severe Grécka. O to bolo krajšie prekvapenie, keď sme tam dorazili. K tomu sa ale vrátim neskôr. Najhoršie bolo zbalenie sa do kufrov, keďže ideme na prvú spoločnú a vôbec prvú dovolenku po deviatich rokoch. Keď sme sa zbalili a hodili to celé na váhu, tak sme museli 10kg vyhodiť . No keby sme tak vedeli, že vôbec nebudú kontrolovať. Aspoň pivo čo nám tam chýbalo by sme si boli pribalili.

Je ráno 02:30 hod, keď zvoní budík rýchlo sme skontrolovali či nám nič nechýba a tiež sa upravili nech vyzeráme k svetu. Na to, že je len september, tak je vonku dosť zima. Autobus, ktorým máme cestovať do Grécka by mal pre nás prísť o 4 h do Prievidze. Dali sme si teda na čas, aby sme boli aspoň 15 minút pred príchodom na stanovišti. Na prekvapenie autobus prichádza presne na minútu. Organizovaným prístupom sme sa my a naše ťažké kufre naložili do autobusu. Ľudí veľa nebolo, keďže šiel len z Banskej Bystrice. V Nitre sme sa všetci zozbierali a popresúvali už za svetla do troch autobusov. Cesta po Slovensku išla presne podľa plánu. Cez Maďarské hranice sme prekročili v Bratislave teda aspoň pokiaľ si pamätám. Cesta cez Maďarsko bola nekonečná, samá rovina nudná krajina aspoň pre nás. Ešte cez deň sme prekročili hranice so Srbskom. Cesta bola ešte zdĺhavejšia, samá rovina. Až k večeru sme sa blížili k Čiernej Hore. Tu bolo aspoň načo pozerať, aj keď sa už stmievalo a v tuneloch nás riadne vytriaslo. Cesta bolo hrboľatá a viedla tesne ponad kaňon. Pohľad z autobusu bol teda hrozivý. Hovorím si, ak sa sem zo sypeme, tak nás už nikto nenájde. Tma v horách nastala pomerne rýchlo. Cesta nás vyčerpala, tak sme pozaspávali, až na jedno dieťa, ktoré sa práve zobudilo keďže ono zasa spalo celý deň. Zhruba o pol noci sme dorazili na bulharské hranice. Bulhari nás začali cvičiť a bavilo ich to celé dve hodiny. Museli sme vystúpiť z autobusu a nemohli sme sa zdiaľovať a ktomu sme sa museli posúvať sa zároveň s busom. Keď šofér autobusu Bulharom zaniesol už asi 6tu igelitku plnú piva a kartónov cigariet (to sme tam boli tri autobusy) tak nás konečne pustili. Cez Bulharsko sme cestovali celú noc tak sme nič nevideli a možno ani nebolo načo pozerať. Nad ránom okolo 4h sme dorazili na Grécke hranice. Bez problémov sme prešli hranicami. Z polospánku som zazrel colníka a spal som ďalej. Už keď som sa zobudil, bolo vidieť pobrežie pri svitaní. Zalarmoval som Lenku, nech sa pozerá na ten nádherný výhľad na šíre more. Ani neviem ako dlho sme ešte išli. Obdivujúc cudziu krajinu sa mi cesta rýchlo míňala, až sme sa blížili na pevnine k pobrežnej dedinke Keramoti. Tu sme si počkali na trajekt, ktorý nás mal dopraviť na ostrov Thassos. Keď sa veľká loď priblížila k pobrežiu a zakotvila v prístave, sme sa nalodili. Vyšli sme na najvyššie miesto na lodi a vychutnávali si pohľad na okolie pre nás doposiaľ neznáme. Len čo sa loď pohla, prešli sme do prednej časti lode a sledovali ako sa približujeme k ostrovu. Prekrásny pohľad blížiť sa k tak veľkému do výšky sa vypínajúcemu ostrovu. Čajky nás celý čas obletovali. Keď sme konečne dorazili do prístavného a hlavného mesta Thassos, pokračovali sme v ceste autobusom po pevnine zakrivenými cestami ponad útesy. Asi tak po pol hodine cesty sme dorazili do Limenarie. Vysadili nás pred ubytovňou pri hlavnej ceste. Len čo nám delegátka ukázala miesto, kde sa máme zložiť a vysvetlila nám pokyny, autobus pokračoval v ceste. Začala sa naša dovolenka aj keď netradične, ako sme zvyknutí. Zložili sme si kufre pod ubytovňou ,ktorá stála na pilieroch. Z čoho vyplývalo, že tu asi bývajú záplavy. Izby ešte neboli pripravené a ubytovať nás mali až okolo 14h. Prezliekli sme sa na mieste a nechali naše batožiny napospas osudu. Vybrali sme sa smerom k pláži. Krátkou uličkou sme dorazili k pobrežiu. Pláž síce nebola podľa našich predstáv, ale to bolo úplne jedno. Dôležité bolo, že sme boli pri vode. Viac menej na slnku ako vo vode sme strávili dopoludnie. Okolo druhej sme sa vrátili k ubytovni, kde sme sa už mohli ubytovať. No na prekvapenie sme dostali tú, asi najhoršiu izbu aká tam bola. Tak sme sa usadili na nie moc pohodlnej izbe s výhľadom na stenu susednej budovy. Najedli sme sa a vybrali sa späť k pláži, kde sme trávili náš prvý deň a keď začalo padať slnko za obzor, vydali sme sa po pláži smerom k výšine. Bolo to dosť ďaleko, tak sme vyšli k ceste a pomaly sme sa vrátili. Keď už sme boli na ubytovni a dobili si baterky, vyrazili sme pri západe slnka k pobrežiu a prechádzali sa až do noci po promenáde.