Last minut

Všetko sa to začalo úplnou náhodou, keď mi Lenka oznámila, že v cestovnej kancelárii TURANCAR majú Last minut do Grécka na ostrov Thassos. Mali sme len dve hodiny, aby sme sa rozhodli a jeden deň na zbalenie si vecí. Rozhodovanie mi dlho netrvalo, zabezpečil som si všetko, aby som mohol bez problémov vycestovať a bolo dohodnuté. Síce sme v tom momente nevedeli nič iné iba to, že Thassos je ostrov a je na severe Grécka. O to bolo krajšie prekvapenie, keď sme tam dorazili. K tomu sa ale vrátim neskôr. Najhoršie bolo zbalenie sa do kufrov, keďže ideme na prvú spoločnú a vôbec prvú dovolenku po deviatich rokoch. Keď sme sa zbalili a hodili to celé na váhu, tak sme museli 10kg vyhodiť . No keby sme tak vedeli, že vôbec nebudú kontrolovať. Aspoň pivo čo nám tam chýbalo by sme si boli pribalili.

Je ráno 02:30 hod, keď zvoní budík rýchlo sme skontrolovali či nám nič nechýba a tiež sa upravili nech vyzeráme k svetu. Na to, že je len september, tak je vonku dosť zima. Autobus, ktorým máme cestovať do Grécka by mal pre nás prísť o 4 h do Prievidze. Dali sme si teda na čas, aby sme boli aspoň 15 minút pred príchodom na stanovišti. Na prekvapenie autobus prichádza presne na minútu. Organizovaným prístupom sme sa my a naše ťažké kufre naložili do autobusu. Ľudí veľa nebolo, keďže šiel len z Banskej Bystrice. V Nitre sme sa všetci zozbierali a popresúvali už za svetla do troch autobusov. Cesta po Slovensku išla presne podľa plánu. Cez Maďarské hranice sme prekročili v Bratislave teda aspoň pokiaľ si pamätám. Cesta cez Maďarsko bola nekonečná, samá rovina nudná krajina aspoň pre nás. Ešte cez deň sme prekročili hranice so Srbskom. Cesta bola ešte zdĺhavejšia, samá rovina. Až k večeru sme sa blížili k Čiernej Hore. Tu bolo aspoň načo pozerať, aj keď sa už stmievalo a v tuneloch nás riadne vytriaslo. Cesta bolo hrboľatá a viedla tesne ponad kaňon. Pohľad z autobusu bol teda hrozivý. Hovorím si, ak sa sem zo sypeme, tak nás už nikto nenájde. Tma v horách nastala pomerne rýchlo. Cesta nás vyčerpala, tak sme pozaspávali, až na jedno dieťa, ktoré sa práve zobudilo keďže ono zasa spalo celý deň. Zhruba o pol noci sme dorazili na bulharské hranice. Bulhari nás začali cvičiť a bavilo ich to celé dve hodiny. Museli sme vystúpiť z autobusu a nemohli sme sa zdiaľovať a ktomu sme sa museli posúvať sa zároveň s busom. Keď šofér autobusu Bulharom zaniesol už asi 6tu igelitku plnú piva a kartónov cigariet (to sme tam boli tri autobusy) tak nás konečne pustili. Cez Bulharsko sme cestovali celú noc tak sme nič nevideli a možno ani nebolo načo pozerať. Nad ránom okolo 4h sme dorazili na Grécke hranice. Bez problémov sme prešli hranicami. Z polospánku som zazrel colníka a spal som ďalej. Už keď som sa zobudil, bolo vidieť pobrežie pri svitaní. Zalarmoval som Lenku, nech sa pozerá na ten nádherný výhľad na šíre more. Ani neviem ako dlho sme ešte išli. Obdivujúc cudziu krajinu sa mi cesta rýchlo míňala, až sme sa blížili na pevnine k pobrežnej dedinke Keramoti. Tu sme si počkali na trajekt, ktorý nás mal dopraviť na ostrov Thassos. Keď sa veľká loď priblížila k pobrežiu a zakotvila v prístave, sme sa nalodili. Vyšli sme na najvyššie miesto na lodi a vychutnávali si pohľad na okolie pre nás doposiaľ neznáme. Len čo sa loď pohla, prešli sme do prednej časti lode a sledovali ako sa približujeme k ostrovu. Prekrásny pohľad blížiť sa k tak veľkému do výšky sa vypínajúcemu ostrovu. Čajky nás celý čas obletovali. Keď sme konečne dorazili do prístavného a hlavného mesta Thassos, pokračovali sme v ceste autobusom po pevnine zakrivenými cestami ponad útesy. Asi tak po pol hodine cesty sme dorazili do Limenarie. Vysadili nás pred ubytovňou pri hlavnej ceste. Len čo nám delegátka ukázala miesto, kde sa máme zložiť a vysvetlila nám pokyny, autobus pokračoval v ceste. Začala sa naša dovolenka aj keď netradične, ako sme zvyknutí. Zložili sme si kufre pod ubytovňou ,ktorá stála na pilieroch. Z čoho vyplývalo, že tu asi bývajú záplavy. Izby ešte neboli pripravené a ubytovať nás mali až okolo 14h. Prezliekli sme sa na mieste a nechali naše batožiny napospas osudu. Vybrali sme sa smerom k pláži. Krátkou uličkou sme dorazili k pobrežiu. Pláž síce nebola podľa našich predstáv, ale to bolo úplne jedno. Dôležité bolo, že sme boli pri vode. Viac menej na slnku ako vo vode sme strávili dopoludnie. Okolo druhej sme sa vrátili k ubytovni, kde sme sa už mohli ubytovať. No na prekvapenie sme dostali tú, asi najhoršiu izbu aká tam bola. Tak sme sa usadili na nie moc pohodlnej izbe s výhľadom na stenu susednej budovy. Najedli sme sa a vybrali sa späť k pláži, kde sme trávili náš prvý deň a keď začalo padať slnko za obzor, vydali sme sa po pláži smerom k výšine. Bolo to dosť ďaleko, tak sme vyšli k ceste a pomaly sme sa vrátili. Keď už sme boli na ubytovni a dobili si baterky, vyrazili sme pri západe slnka k pobrežiu a prechádzali sa až do noci po promenáde.

Výlet okolo Ostrova

Tretí deň sme mali dohodnutý výlet okolo ostrova autobusom. Deň bol slnečný a my sme sa vybrali teda na križovatku jedinú v Limenárii. Keď sme tam pomaly dorazili naskytol sa nám pohľad aký vedia byť Gréci pohodlní. Asi na pol hodinu zatarasil autobus a dodávka celú križovatku. Jeden chcel isť tam, kam mal namierené a druhý ho nechcel pustiť. Zaujímavá hádka nakoniec skončila tým, že sa nakoniec jeden z nich umúdril. Kvôli tomu aj náš autobus meškal, ale nakoniec sme naskočili do autobusu a vybrali sa smerom do mesta Limenas (Thasos), hlavného mesta ostrova. Naša prvá zastávka bola na miestnych trhoch v dedine Skala Kalirachi, kde sme boli 2h, ale už po pol hodine tam nebolo čo robiť. Lenka si tam kúpila akurát peknú jeansovú bundu. Keď sme sa konečne dostali z dedinky, naskytla sa nám nádherná scenéria ostrova útesov a mora. Cesta lemovala okraj ostrova ponad Egejské more. Medzi tým sme si vypočuli históriu ostrova. Dozvedeli sme sa, že bol pod Egyptskou nadvládou, boli okupovaný pirátmi a v rannej dobe boli napádaní kresťanmi a ty si ich nevedeli podmaniť tak všetko čo sa dalo vypálili. V dnešnej dobe ako sme sa dopočuli je tento ostrov bohatý na vodu, ropu. Pestujú sa tu olivy, zelenina a ovocie rôzneho druhu ,a chovajú ovce a kozy. Obyvatelia ostrova si teda vystačia sami a preto ani často ostrov neopúšťajú. Len v nutných prípadoch. Sú aj zlými šoférmi, čo svedčí o mnohých kostolíkoch popri ceste. Najčastejšie nehody sa tu stávajú v zime, keď je tu obdobie dažďov. Viac menej majú 265 dní v roku slnečných. Konečne prichádzame do hlavného mesta. Navštívili sme ruiny Acient Agora. Asi po polhodinovej prehliadke ruín sme mali ďalšiu polhodinu na to, aby sme si prezreli hlavné mesto. Prešli sme sa po promenáde plnej obchodíkov. Obhliadli sme si prístav, v ktorom sme zakotvili pri príchode na ostrov pomaly sme sa pozbierali do autobusu. Smerom do hôr sme sa kľukatými uličkami previezli ponad olivové sady okolo jedinečného lomu na biely mramor. Mramor čo sa ťaží na tomto ostrove sa už po stáročia ťaží a vyváža do celého sveta. Aj práve preto bol pod Egyptskou nadvládou. Naša ďalšia zastávka bola v dedinke Panagia. Typické domčeky pokryté bridlicou a úzkymi uličkami pod najväčšou horou na ostrove. Strmými uličkami sme sa dostali pod lipy k prameňu, o ktorom sa hovorilo, že keď sa dievča napije do roka a do dňa si nájde partnera.
Voda pramenila aspoň z troch miest. Pretekala uličkami pomedzi domčeky až k moru. Fascinujúce miesto s výhľadom na najväčšiu pieskovú pláž zvanú Golden Beach. Pri ceste od prameňa sme sa zastavili na miestnom námestí. Kde sme mali možnosť v takzvanej cukrárni ochutnať tradičné ovocie, figy a vlašské orechy nakladané v mede. Prezreli sme si aj obchod so striebrom a inými šperkami, kde Lenka neodolala krásnemu striebornému prsteňu vyloženom perleťou. Po tom všetkom sme sa spustili k pláži, kde sme strávili na naozaj zlatom piesku pár hodín. Predtým sme mali, ale možnosť dať si občerstvenie v miestnej reštaurácií, ktoré sme mali v cene zájazdu. Na pláži sa nám okrem piesku a čírej vody naskytol, hlavne pre mužov, pohľad na obnažené ženské telá slovanského pôvodu. Takže predtým než som nasadil potápačské okuliare, som stihol spraviť pár záberov ešte nič netušiacich dám. Avšak keď si všimli, že majú veľa obdivovateľov začali sa maskovať a ja som mal už namierené k vode. Preplával som tak 200m od brehu, ale nič iné ako piesok som nevidel. Neostávalo mi nič iné ako sa vrátiť. Dlho sme si pláž nevychutnali, teda Lenka. Pomaly sme sa museli pobrať na našom výlete ešte nás čakalo pár krásnych miest. Osviežení morskou vodou, sme sa teda vybrali po ceste lemovanou ostrov. Blížili sme sa k miestu zvanému Alyki, kde sme si spravili krátku vyhliadku na ruiny starého prístavu a lomu na biely mramor. Veľmi pekné miesto sme zakrátko opustili a vybrali sa na našu poslednú zastávku na ceste do Limenarie. Nad vysokým zrazom sa týčil Chrám Archangelov. Čisto ženský kláštor, kde mali vyhradené jedno miesto, kam sa dalo isť pozrieť a aj to oblecený ako väzni v pásikavých pyžamách. No bola to fakt sranda obliecť si to, čo nám ponúkli. Po krátkej exkurzii sme sa teda vrátili späť k autobusu a zamierili sme do dedinky Limenaria.

Zeus

Ráno sme sa prebudili do nádherne slnečného dňa a nič nám nebránilo stráviť deň na pláži.
Cestou sme sa stavili v blízkej taverne, kde sme si vybavili u delegátky motorku. Jednoducho nás okruh ostrovom tak očaril, že sme sa rozhodli si zopakovať výlet okolo ostrova znova. Zvyšok dňa sme strávili ako ináč na pláži.

Ďalší deň z rána nám na dvere zaklope osobne majiteľ požičovne, ktorý nám prišiel odovzdať skútra a vysvetlil všetko potrebné pre správne použitie. Nakoľko sme boli už pripravení, vydali sme sa hneď na výlet. Keďže nádrž bola skoro prázdna, zastavili sme sa ešte na čerpačke. Za 2 eura bola full. Smiešne na celom našom výlete bolo, že po celý čas som mal helmu s nápisom Zeus. Kľukatou cestou z Limenárie sme najprv hore kopcom a následne smerom dolu prefrčali oko dve strely cez letovisko Potos. Asi pol hodinku sme sa valili viac-menej rovinou oproti tomu, cez čo sme sa viezli do kopca následne 3 hodiny ku Golden Beach. Ono to nebolo ani tak ďaleko, ale motorka bola slabá na nás dvoch. A po druhé sme sa dosť často zastavovali, čo sa Lenke moc nepáčilo, keďže ona sa chcela slniť na Golden Beach. Medzi naše zástavky patril kláštor Archanielov. Kde sa mi podarilo urobiť pár pekných záberov. Následne sme sa zastavili nad miestom zvaným Aliki. Po krátkej pauzičke sme sa vydali ďalej. Zábavnou cestou sme sa na krátko pristavili blízko zvláštneho útesu, na ktorom bola malá kaplnka. Podobné kaplnky sa rozprestierali pozdĺž ciest a znamenali bohužiaľ vyhasnutý život. Pravdepodobne aj na tom útese stroskotala pravdepodobne loď. Ale to sú viac moje domnienky než podložená skutočnosť. Doposiaľ cesta lemovala pobrežie no spomínaným útesom sa začala točiť smerom k pevnine. Len čo sme prešli priesmykom cez výbežok spoza borovícoveho porastu bolo vidieť nadherú pieskovú pláž zo skalnatými zákutiami pre tých čo radi šnorchlujú. Nielen tak dostalo toto miesto pomenovanie Paradis Beach. V diaľke neďaleko ostrova sa z mora vynáral malý ostrov Kinara. Ďalej sme lemovali pobrežie ešte raz hore kopcom a dostali sme sa na výšinu, kde sa nám naskytol nádherný pohľad na Golden beach. Zaujímavý malý domček vyčnieval na skôr skalnom útese než ostrove odrezaného od pobrežia. Už sme nemali ďaleko od pobrežia, ktorou sme sa museli spustiť bola strmá a kľukatá. No akosi ma to ťahalo do dedinky Panagia, ktorá ležala nad Golden beach, kde sme boli aj pred dvoma dňami, nanešťastie mi vletela do helmy včela, ktorá ma poštipla nad okom. Skoro sme havarovali a čo bolo najhoršie vbehli sme rovno medzi roj včiel. Rýchlo sme sa spamätali a ušli pred včelami. Konečne sme sa dostali do dedinky, zastavili pri prameni, kde sme predtým nemali možnosť sa odfotiť. Asi po polhodinke sme sa snažili vrátiť smerom k pláži. Trvalo nám zorientovať sa medzi mnohými cestičkami a nájsť tú správnu, ktorá viedla k pláži. Na Posede, kde hliadkovali požiarnici, som zvolal na jedného z nich či sme správne a ktorou cestičkou sa najskôr dostaneme k pláži. Zakrátko sme sa usadili na pláži. Mne sa podarilo pri potápaní vyloviť pár pekných mušlí, prívesok na ruku z koral a hviezdicu. Popritom som mal možnosť okrem rýb zazrieť sépie, ale to už bolo ďaleko od brehu. Keď sme ležali na pláži tak sa blízko nás usadil jeden grécky pár. Bolo jasné, že im o niečo ide lebo najprv sa len premávali na motorke popri pláži. Celý čas pokukoval Grék po Lenke a hádzal na ňu viditeľné gestá. Neskôr kázal svojej priateľke aby sa vyzliekla teda od pása hore, čo sa jej viditeľne nepáčilo. Dokonca aby sa natočila smerom na mňa, vtedy mi bolo jasné, že to myslia vážne tak sme sa pomaly a nenápadne zbalili a vybrali sa z pláže. Už som i tak Lenku pred hodinou nahováral, aby sme sa vrátili bolo už pomerne chladno na kúpanie. Mysleli si, že odchádzame kvôli nim, ale opak bol pravdou. Lenke ešte stihol zamávať a ona si z toho urobila srandu. Slnko pomaly zapadalo za obzor a my sme sa teda vydali na cestu späť, ktorá nám trvala pomerne kratšie. Zastavili sme sa ešte pri kláštore, ktorý som si vyfotil z naproti ležiaceho útesu pri zapadajúcom slnku. Dnešný deň napriek tomu, že ma uštipla včela bol bohatý na zážitky.

Mesto Thassos

Pre nasledujúci deň sme sa rovnako rozhodli ponechať skútra. Dôvodov bolo hneď viac. Ten prvý, že sme nestihli obehnúť za deň celý ostrov a zaujímalo ma ešte hlavné mesto Thassos. Pre zmenu sme ale napísali delegátke, že by sme si chceli motorku ponechať, ale aby nám doniesol silnejšiu. To Zeusovo čúradlo by nás stalo veľa času. Delegátka ochotne prišla aj s majiteľom a motorky nám v pohode vymenil. Motorka čo nám doniesol s výkonom 125 cm kubických nás už na prvý pohľad očarila. Nebolo to len také čúradielko, ktoré treba do kopca tlačiť. Vymenili sme si helmy za novšie, veď to by sa nám ani nehodilo, keď motorka vyzerala novo. Vydali sme sa na pumpu, aj keď v nádrži bol benzín, nechcel som riskovať, že nám to niekde skape. Natankoval som za 2 eura a vydali sme sa do mesta. Tak tomuto sa hovorí jazda. Na rovine sme motorke vytočili až 100km/h, aj keď povolená bola len 60km/h. Jasné, že som to s rýchlosťou nepreháňal, veď sa môže stať čokoľvek. Počasie bolo slnečné, ale na naše prekvapenie nie na dlho. I keď nám delegátka hovorila, že tu neprší iba v zime. Ale vyzeralo to na obláčik, ktorý sem zablúdil z pevniny. Práve keď sme vchádzali do mesta, tak sa riadne rozpršalo a mi sme nevedeli kam sa schovať. Po 15min blúdenia dažďom pomedzi uličky sme nakoniec zaparkovali. A schovali sa v značkovom obchode Sony. Zahrali sme sa na kupujúcich a keď sa počasie ustálilo, presunuli sme sa k prístavu. Vyzeralo to, že dnešný deň bude upršaný, tak sme sa motali po obchodíkoch. Keď sa poslednýkrát rozpršalo, schovali sme sa v rýchlom občerstvení , kde som si dal Kebab. Zakrátko však prestalo pršať a začalo sa vyjasňovať. Vrátili sme sa teda pre motorku a vydali sme sa hľadať prístupovú cestu k ruinám nad mestom. Pristavili sme sa pri zrúcaninách na okraji mesta, kde sa nám prihovoril jeden Grék. Opýtal sa nás, že kam máme namierené a či potrebujeme pomoc. sme sa vrátiť a pozdĺž starého prístavu až na konci bol vstup do dvora, kde nad reštauráciou bol úzky skalnatý priesmyk. Ponad ten sme sa museli vyšplhať po kamenej cestičke. Tu sa nachádzala Kaplnka, od ktorej viedla úzka cestička lemovaná kamenným múrom. Slnko sa rozžiarilo a zahladilo čo i len spomienku na dážď. Po polhodinovom stúpaní pomedzi pínie sme prišli k amfiteátru podobnému ako v Aténach akurát v menších rozmeroch. Lenka to vzdala a usadila sa na kameni. Ja som ale mal chuť vyjsť až k zrúcaninám. Tu už cestička nebola taká smerodajná a aj dosť nebezpečná. Ale bolo vidieť, že ľudia tadiaľto prechádzajú napokon som ich aj par stretol. Ponad skalnatý previs som sa konečne dostal ku kamenným ruinám antického Akropolisu. Pekné miesto s nádherným výhľadom. Musel som si dávať pozor kam stúpam aby som sa nepošmykol na ležiacich kameňoch. Cez staré schodisko, ktoré viedlo pod zem som sa dostal k dverám ktoré ma vyviedli na južnú časť zrúcaniska . Kde sa mi naskytol ešte krajší výhľad na mesto Thassos. Obrovské kamene, pozostatky dávnej civilizácie naznačovali, že miesto muselo mať gigantické rozmery. Kamenné pozostatky pokračovali ďalej po výšinách kopcov ponad mesto, ale nakoľko som už bol vyše hodiny preč odhodlal som sa vrátiť aby sa Lenka nestrachovala. Cesta späť mi trvala len 20 minút rýchlim krokom. Smutná Lenka sedela pri kaplnke. Nadšená nebola, že som bol tak dlho preč, ale čo už keď ja som sem prišiel kvôli tomu. Bolo už 16h a chceli sme sa vrátiť druhou stranou ostrova tak bolo viac než nutné vydať sa na cestu. Po malom občerstvení sme sa vydali na čerpaciu stanicu. Len tak poviem pumpárovi nech naplní nádrž doplna mysliac, že plná nádrž bude za 3 eura. Ani nie za pár sekúnd bolo na stojane 10 eur, nestihol som ani zareagovať. Čo už, mám čo som chcel, ale kde sa toľko benzínu zmestilo do motorky, tak to ma teda zaskočilo a to plaváčik ukazoval pol nádrže. Vydali sme sa smerom do Panagie. Cestu, ktorú sme si predtým jazdou ani neuvedomovali nám trvala pomerne dlho, nakoľko sme neustále stúpali. Z diaľky som zazrel ponad cestu zvláštny tieň, ktorý ako sme sa približovali vyostril do roja včiel, ktoré husto preletovali ponad cestu. Hovorím si, to nie je dobré, ale napriek tomu sme sklopili sklá na helmách schovali sa za štít na motorke a vbehli sme rovno do roja. Našťastie sa nám nič nestalo, tak sme pokračovali v ceste, ktorá sa pomaly začala zmierňovať až sme začali schádzať dolu. Cez husto zalesnenú krajinu sme sa dostali konečne do dedinky Panagia. Ani sme sa nezastavovali a mali sme namierené ku Golden beach. Nakoľko bolo voda a vzduch na pláži po daždi chladný, zdržali sme sa len hodinku. Na rozdiel od hlavného mesta bolo vidieť, že tu pršalo. Vysoké hory pravdepodobne oblaky zadržali až kým sa nevypršali. Cestou z Golden beach, ktorá ležala pri dedinke Potamia, sme sa previezli do dedinky pravdepodobne Skala Potamia, kde sme pri tunajšom obchodíku zaparkovali motorku a ja som sa vydal prebádať toto miesto na upätí hôr. Po pol hodinke som sme sa vydali k Alyki, kde sme sa na chvíľu zastavili a pokračovali sme v ceste ďalej. Prešli sme okolo kláštora a zastavili sa na pobreží pod nim. Kde sme stretli starého Gréka so somárom ako šiel po ceste. Slnko pomaly padalo za obzor, tak sme už svižnou jazdou vychutnávajúc okolitú prírodu vydali k Potosu. Pefkari za Potosom pri pláži sme si počkali na západ slnka. Slnko zapadlo za obzor a nám už nič neostávalo, ako sa čo najskôr dostať do Limenarie. Pri príchode do Limenarie bolo už šero. Po krátkej pauze na apartmáne sme sa vydali napriek tme do Potosu. U mňa sa začali viac prejavovať príznaky poštípania včely. V Potose som si v lekárni zakúpil Antihistmatikum. Rukami nohami som sa dohovoril s lekárničkou, nakoľko som vedel po anglicky iba ako sa povie osa. V Potose bolo rušnejšie ako v Limenari, ale to hlavne preto, že tu bolo ešte veľa hostí z Nemecka, ktorí boli ubytovaní v luxusných apartmánoch Hotela Alexandria o akých sa len obyčajným smrteľníkom môže len snívať. Zhruba do polnoci sme chodili z jedného obchodíku do druhého. V jednom som si do konca zakúpil prekrásne fotografie v podobe kalendára. Keďže som sa nevedel rozhodnúť medzi dvoma, kúpil som si nakoniec oba. Mali tu aj fotoalbumy o polovicu lacnejšie ako v meste Thassos. Bohužiaľ som si ho už zakúpil tam. Hlboko v noci sme sa napokon unavení vrátili do apartmánu.

Včielka Maja

Cez noc mi opuchla polka tváre a vôbec som sa nevyspal a dokonca sa pokazila aj batéria a tá celú noc kvapkala voda, čo mi na mojom stave pridalo. Ráno po prebdenej noci som sadol na skútra aj napriek neľútostnému útoku včielky Maji som sa vozil hore dole do Potosu a späť. Z jediného dôvodu - minúť benzín v motorke. Totiž ako som natankoval ešte v Limenas, sa ručička plaváčika nepohla ani o milimeter. Na to, že mi motorku dal s polovičnou nádržou, chcel som, aby sa aspoň trochu pohla. Po dvoch hodinách vozenia ma prešla chuť a zastavil som sa pre chlieb v miestnej pekárni. Vrátil som sa na izbu, kde sme sa naraňajkovali ako obvykle a počkali sme na majiteľa požičovne. Keď prišiel, odovzdal som mu motorku. Vydali sme sa na naše obvyklú pláž, kde sme trávili celé popoludnie. Ja som sa po celý čas chladil v mori. Polovica tváre mi doslova horela a na ľavé oko som vôbec nevidel. A Lenka sa zatial opekala na piesku v závetrí skalného vybežku. A ako obvykle medzi 17 a 18 hodinou sme sa ukoncili náš slnečný deň na pláži. Dnešný deň sa pre nás skončil na izbe, ja som zalomil ako drevo aj napriek tomu, že v izbe bolo teplo a lietali komáre.

Ostatné dni

Sme trávili už len v Limenári. Opuch postupne zmizol a my sme si vychutnávali slnečné dni na Metalia pláži. Objavovali sme uličky a rôzne zákutia tohto čarovného miesta. Večere sme trávili prechádzkami po promenáde v miestnych obchodíkoch, kde nás každý večer oslovovali Gréci z miestnej reštaurácie, aby sme ochutnali ich ponuku. Trvalo im dlho, kým sme sa usadili práve do ich taverny. Jeden večer sme skúsili aj miestne pitie v bare a dali si napoj z Aloe Vera. Ochutnali sme miestne Ouzo a dobré víno ,ktoré som jeden večer priniesol na izbu. Zachutilo mi tak, že som celu 1.5l fľašu stiahol až na pár kvapiek úplne sám.

Zhoda náhod

Človek by si povedal, že svet je taký veľký a stretnúť kamaráta a suseda na ostrove vzdialenom niekoľko stoviek kilometrov nie je možné. Vzájomné prekvapenie nastalo, keď sme sa tu stretli s kamarátmi Petrom a Robom. Tak tomu sa hovorí náhoda, ešte bývali aj v tej ubytovni ako my. Tak sme posledný a pre nich prvý deň strávili spoločne. Bolo to príjemné prekvapenie, trocha sme ich zasvätili do tohto miesta. Keďže bol náš posledný deň a schyľovalo sa k nášmu odchodu, šli sme si nájsť Tavernu, kde by sme sa mohli najesť. Tých tu bolo neúrekom a bolo ťažké si vybrať. Už keď sme boli na konci so silami, nás oslovil typický starší Grék a pozval nás k stolu. Jeho príjemná pohostinnosť a úsmev nás nalákal a usadili sme sa pri stole. Zakrátko sme mali už na stole kalamáre a musaku . Čas sa krátil ako i náš pobyt, vrátili sme sa teda k ubytovni, kde nás po krátkej dobe vyzdvihol autobus a vydali sme sa na cestu domov. V meste Thassos zvanom i Limenas sme sa nalodili. Cestou z ostrova nás sprevádzali čajky, ktoré sa vznášali popri lodi. Na pevnine to už šlo rýchlo a my sme sa vydali na útrapnú cestu domov. Cesta, ktorá viedla z Grécka cez Srbsko, Bulharsko a Maďarsko trvala neuveriteľných 35 hodín. Bulhari si z nás zasa vystrelili a my sme prespali polovicu noci na hraniciach, čím sme stratili 5 hodín. Napriek tomu sme v poriadku dorazili na Slovensko. Ešte dve hodinky sme čakali na autobus v Nitre. Doplatili sme totiž na chamtivosť ľudí. Aj napriek tomu, že boli upozorňovaní aby v Bulharsku v bezcolnej zóne nenakupovali viac než je dovolené preniesť, niektorí túto výstrahu nerešpektovali. Na maďarských hraniciach im rozvrátili autobus na ruby. Napriek tejto nepríjemnosti sme si domov priniesli nádherné zážitky a dojmy z tohto prekrásneho ostrova.