Pre nasledujúci deň sme sa rovnako rozhodli ponechať skútra. Dôvodov bolo hneď viac. Ten prvý, že sme nestihli obehnúť za deň celý ostrov a zaujímalo ma ešte hlavné mesto Thassos. Pre zmenu sme ale napísali delegátke, že by sme si chceli motorku ponechať, ale aby nám doniesol silnejšiu. To Zeusovo čúradlo by nás stalo veľa času. Delegátka ochotne prišla aj s majiteľom a motorky nám v pohode vymenil. Motorka čo nám doniesol s výkonom 125 cm kubických nás už na prvý pohľad očarila. Nebolo to len také čúradielko, ktoré treba do kopca tlačiť. Vymenili sme si helmy za novšie, veď to by sa nám ani nehodilo, keď motorka vyzerala novo. Vydali sme sa na pumpu, aj keď v nádrži bol benzín, nechcel som riskovať, že nám to niekde skape. Natankoval som za 2 eura a vydali sme sa do mesta. Tak tomuto sa hovorí jazda. Na rovine sme motorke vytočili až 100km/h, aj keď povolená bola len 60km/h.
Jasné, že som to s rýchlosťou nepreháňal, veď sa môže stať čokoľvek. Počasie bolo slnečné, ale na naše prekvapenie nie na dlho. I keď nám delegátka hovorila, že tu neprší iba v zime. Ale vyzeralo to na obláčik, ktorý sem zablúdil z pevniny. Práve keď sme vchádzali do mesta, tak sa riadne rozpršalo a mi sme nevedeli kam sa schovať. Po 15min blúdenia dažďom pomedzi uličky sme nakoniec zaparkovali. A schovali sa v značkovom obchode Sony. Zahrali sme sa na kupujúcich a keď sa počasie ustálilo, presunuli sme sa k prístavu. Vyzeralo to, že dnešný deň bude upršaný, tak sme sa motali po obchodíkoch. Keď sa poslednýkrát rozpršalo, schovali sme sa v rýchlom občerstvení , kde som si dal Kebab. Zakrátko však prestalo pršať a začalo sa vyjasňovať. Vrátili sme sa teda pre motorku a vydali sme sa hľadať prístupovú cestu k ruinám nad mestom. Pristavili sme sa pri zrúcaninách na okraji mesta, kde sa nám prihovoril jeden Grék.
Opýtal sa nás, že kam máme namierené a či potrebujeme pomoc. sme sa vrátiť a pozdĺž starého prístavu až na konci bol vstup do dvora, kde nad reštauráciou bol úzky skalnatý priesmyk. Ponad ten sme sa museli vyšplhať po kamenej cestičke. Tu sa nachádzala Kaplnka, od ktorej viedla úzka cestička lemovaná kamenným múrom. Slnko sa rozžiarilo a zahladilo čo i len spomienku na dážď.
Po polhodinovom stúpaní pomedzi pínie sme prišli k amfiteátru podobnému ako v Aténach akurát v menších rozmeroch. Lenka to vzdala a usadila sa na kameni. Ja som ale mal chuť vyjsť až k zrúcaninám. Tu už cestička nebola taká smerodajná a aj dosť nebezpečná. Ale bolo vidieť, že ľudia tadiaľto prechádzajú napokon som ich aj par stretol. Ponad skalnatý previs som sa konečne dostal ku kamenným ruinám antického Akropolisu. Pekné miesto s nádherným výhľadom. Musel som si dávať pozor kam stúpam aby som sa nepošmykol na ležiacich kameňoch. Cez staré schodisko, ktoré viedlo pod zem som sa dostal k dverám ktoré ma vyviedli na južnú časť zrúcaniska . Kde sa mi naskytol ešte krajší výhľad na mesto Thassos. Obrovské kamene, pozostatky dávnej civilizácie naznačovali, že miesto muselo mať gigantické rozmery. Kamenné pozostatky pokračovali ďalej po výšinách kopcov ponad mesto, ale nakoľko som už bol vyše hodiny preč odhodlal som sa vrátiť aby sa Lenka nestrachovala.
Cesta späť mi trvala len 20 minút rýchlim krokom. Smutná Lenka sedela pri kaplnke. Nadšená nebola, že som bol tak dlho preč, ale čo už keď ja som sem prišiel kvôli tomu. Bolo už 16h a chceli sme sa vrátiť druhou stranou ostrova tak bolo viac než nutné vydať sa na cestu. Po malom občerstvení sme sa vydali na čerpaciu stanicu. Len tak poviem pumpárovi nech naplní nádrž doplna mysliac, že plná nádrž bude za 3 eura. Ani nie za pár sekúnd bolo na stojane 10 eur, nestihol som ani zareagovať. Čo už, mám čo som chcel, ale kde sa toľko benzínu zmestilo do motorky, tak to ma teda zaskočilo a to plaváčik ukazoval pol nádrže. Vydali sme sa smerom do Panagie. Cestu, ktorú sme si predtým jazdou ani neuvedomovali nám trvala pomerne dlho, nakoľko sme neustále stúpali. Z diaľky som zazrel ponad cestu zvláštny tieň, ktorý ako sme sa približovali vyostril do roja včiel, ktoré husto preletovali ponad cestu. Hovorím si, to nie je dobré, ale napriek tomu sme sklopili sklá na helmách schovali sa za štít na motorke a vbehli sme rovno do roja. Našťastie sa nám nič nestalo, tak sme pokračovali v ceste, ktorá sa pomaly začala zmierňovať až sme začali schádzať dolu.
Cez husto zalesnenú krajinu sme sa dostali konečne do dedinky Panagia. Ani sme sa nezastavovali a mali sme namierené ku Golden beach. Nakoľko bolo voda a vzduch na pláži po daždi chladný, zdržali sme sa len hodinku. Na rozdiel od hlavného mesta bolo vidieť, že tu pršalo. Vysoké hory pravdepodobne oblaky zadržali až kým sa nevypršali. Cestou z Golden beach, ktorá ležala pri dedinke Potamia, sme sa previezli do dedinky pravdepodobne Skala Potamia, kde sme pri tunajšom obchodíku zaparkovali motorku a ja som sa vydal prebádať toto miesto na upätí hôr. Po pol hodinke som sme sa vydali k Alyki, kde sme sa na chvíľu zastavili a pokračovali sme v ceste ďalej. Prešli sme okolo kláštora a zastavili sa na pobreží pod nim. Kde sme stretli starého Gréka so somárom ako šiel po ceste. Slnko pomaly padalo za obzor, tak sme už svižnou jazdou vychutnávajúc okolitú prírodu vydali k Potosu. Pefkari za Potosom pri pláži sme si počkali na západ slnka. Slnko zapadlo za obzor a nám už nič neostávalo, ako sa čo najskôr dostať do Limenarie.
Pri príchode do Limenarie bolo už šero. Po krátkej pauze na apartmáne sme sa vydali napriek tme do Potosu. U mňa sa začali viac prejavovať príznaky poštípania včely. V Potose som si v lekárni zakúpil Antihistmatikum. Rukami nohami som sa dohovoril s lekárničkou, nakoľko som vedel po anglicky iba ako sa povie osa. V Potose bolo rušnejšie ako v Limenari, ale to hlavne preto, že tu bolo ešte veľa hostí z Nemecka, ktorí boli ubytovaní v luxusných apartmánoch Hotela Alexandria o akých sa len obyčajným smrteľníkom môže len snívať. Zhruba do polnoci sme chodili z jedného obchodíku do druhého. V jednom som si do konca zakúpil prekrásne fotografie v podobe kalendára. Keďže som sa nevedel rozhodnúť medzi dvoma, kúpil som si nakoniec oba. Mali tu aj fotoalbumy o polovicu lacnejšie ako v meste Thassos. Bohužiaľ som si ho už zakúpil tam. Hlboko v noci sme sa napokon unavení vrátili do apartmánu.
Pre nasledujúci deň sme sa rovnako rozhodli ponechať skútra. Dôvodov bolo hneď viac. Ten prvý, že sme nestihli obehnúť za deň celý ostrov a zaujímalo ma ešte hlavné mesto Thassos. Pre zmenu sme ale napísali delegátke, že by sme si chceli motorku ponechať, ale aby nám doniesol silnejšiu. To Zeusovo čúradlo by nás stalo veľa času. Delegátka ochotne prišla aj s majiteľom a motorky nám v pohode vymenil. Motorka čo nám doniesol s výkonom 125 cm kubických nás už na prvý pohľad očarila. Nebolo to len také čúradielko, ktoré treba do kopca tlačiť. Vymenili sme si helmy za novšie, veď to by sa nám ani nehodilo, keď motorka vyzerala novo. Vydali sme sa na pumpu, aj keď v nádrži bol benzín, nechcel som riskovať, že nám to niekde skape. Natankoval som za 2 eura a vydali sme sa do mesta. Tak tomuto sa hovorí jazda. Na rovine sme motorke vytočili až 100km/h, aj keď povolená bola len 60km/h. 
Jasné, že som to s rýchlosťou nepreháňal, veď sa môže stať čokoľvek. Počasie bolo slnečné, ale na naše prekvapenie nie na dlho. I keď nám delegátka hovorila, že tu neprší iba v zime. Ale vyzeralo to na obláčik, ktorý sem zablúdil z pevniny. Práve keď sme vchádzali do mesta, tak sa riadne rozpršalo a mi sme nevedeli kam sa schovať. Po 15min blúdenia dažďom pomedzi uličky sme nakoniec zaparkovali. A schovali sa v značkovom obchode Sony. Zahrali sme sa na kupujúcich a keď sa počasie ustálilo, presunuli sme sa k prístavu. Vyzeralo to, že dnešný deň bude upršaný, tak sme sa motali po obchodíkoch. Keď sa poslednýkrát rozpršalo, schovali sme sa v rýchlom občerstvení , kde som si dal Kebab. Zakrátko však prestalo pršať a začalo sa vyjasňovať. Vrátili sme sa teda pre motorku a vydali sme sa hľadať prístupovú cestu k ruinám nad mestom. Pristavili sme sa pri zrúcaninách na okraji mesta, kde sa nám prihovoril jeden Grék.
Opýtal sa nás, že kam máme namierené a či potrebujeme pomoc. sme sa vrátiť a pozdĺž starého prístavu až na konci bol vstup do dvora, kde nad reštauráciou bol úzky skalnatý priesmyk. Ponad ten sme sa museli vyšplhať po kamenej cestičke. Tu sa nachádzala Kaplnka, od ktorej viedla úzka cestička lemovaná kamenným múrom. Slnko sa rozžiarilo a zahladilo čo i len spomienku na dážď. 
Po polhodinovom stúpaní pomedzi pínie sme prišli k amfiteátru podobnému ako v Aténach akurát v menších rozmeroch. Lenka to vzdala a usadila sa na kameni. Ja som ale mal chuť vyjsť až k zrúcaninám. Tu už cestička nebola taká smerodajná a aj dosť nebezpečná. Ale bolo vidieť, že ľudia tadiaľto prechádzajú napokon som ich aj par stretol. Ponad skalnatý previs som sa konečne dostal ku kamenným ruinám antického Akropolisu. Pekné miesto s nádherným výhľadom. Musel som si dávať pozor kam stúpam aby som sa nepošmykol na ležiacich kameňoch. Cez staré schodisko, ktoré viedlo pod zem som sa dostal k dverám ktoré ma vyviedli na južnú časť zrúcaniska . Kde sa mi naskytol ešte krajší výhľad na mesto Thassos. Obrovské kamene, pozostatky dávnej civilizácie naznačovali, že miesto muselo mať gigantické rozmery. Kamenné pozostatky pokračovali ďalej po výšinách kopcov ponad mesto, ale nakoľko som už bol vyše hodiny preč odhodlal som sa vrátiť aby sa Lenka nestrachovala. 
Cesta späť mi trvala len 20 minút rýchlim krokom. Smutná Lenka sedela pri kaplnke. Nadšená nebola, že som bol tak dlho preč, ale čo už keď ja som sem prišiel kvôli tomu. Bolo už 16h a chceli sme sa vrátiť druhou stranou ostrova tak bolo viac než nutné vydať sa na cestu. Po malom občerstvení sme sa vydali na čerpaciu stanicu. Len tak poviem pumpárovi nech naplní nádrž doplna mysliac, že plná nádrž bude za 3 eura. Ani nie za pár sekúnd bolo na stojane 10 eur, nestihol som ani zareagovať. Čo už, mám čo som chcel, ale kde sa toľko benzínu zmestilo do motorky, tak to ma teda zaskočilo a to plaváčik ukazoval pol nádrže. Vydali sme sa smerom do Panagie. Cestu, ktorú sme si predtým jazdou ani neuvedomovali nám trvala pomerne dlho, nakoľko sme neustále stúpali. Z diaľky som zazrel ponad cestu zvláštny tieň, ktorý ako sme sa približovali vyostril do roja včiel, ktoré husto preletovali ponad cestu. Hovorím si, to nie je dobré, ale napriek tomu sme sklopili sklá na helmách schovali sa za štít na motorke a vbehli sme rovno do roja. Našťastie sa nám nič nestalo, tak sme pokračovali v ceste, ktorá sa pomaly začala zmierňovať až sme začali schádzať dolu. 
Cez husto zalesnenú krajinu sme sa dostali konečne do dedinky Panagia. Ani sme sa nezastavovali a mali sme namierené ku Golden beach. Nakoľko bolo voda a vzduch na pláži po daždi chladný, zdržali sme sa len hodinku. Na rozdiel od hlavného mesta bolo vidieť, že tu pršalo. Vysoké hory pravdepodobne oblaky zadržali až kým sa nevypršali. Cestou z Golden beach, ktorá ležala pri dedinke Potamia, sme sa previezli do dedinky pravdepodobne Skala Potamia, kde sme pri tunajšom obchodíku zaparkovali motorku a ja som sa vydal prebádať toto miesto na upätí hôr. Po pol hodinke som sme sa vydali k Alyki, kde sme sa na chvíľu zastavili a pokračovali sme v ceste ďalej. Prešli sme okolo kláštora a zastavili sa na pobreží pod nim. Kde sme stretli starého Gréka so somárom ako šiel po ceste. Slnko pomaly padalo za obzor, tak sme už svižnou jazdou vychutnávajúc okolitú prírodu vydali k Potosu. Pefkari za Potosom pri pláži sme si počkali na západ slnka. Slnko zapadlo za obzor a nám už nič neostávalo, ako sa čo najskôr dostať do Limenarie.
Pri príchode do Limenarie bolo už šero. Po krátkej pauze na apartmáne sme sa vydali napriek tme do Potosu. U mňa sa začali viac prejavovať príznaky poštípania včely. V Potose som si v lekárni zakúpil Antihistmatikum. Rukami nohami som sa dohovoril s lekárničkou, nakoľko som vedel po anglicky iba ako sa povie osa. V Potose bolo rušnejšie ako v Limenari, ale to hlavne preto, že tu bolo ešte veľa hostí z Nemecka, ktorí boli ubytovaní v luxusných apartmánoch Hotela Alexandria o akých sa len obyčajným smrteľníkom môže len snívať. Zhruba do polnoci sme chodili z jedného obchodíku do druhého. V jednom som si do konca zakúpil prekrásne fotografie v podobe kalendára. Keďže som sa nevedel rozhodnúť medzi dvoma, kúpil som si nakoniec oba. Mali tu aj fotoalbumy o polovicu lacnejšie ako v meste Thassos. Bohužiaľ som si ho už zakúpil tam. Hlboko v noci sme sa napokon unavení vrátili do apartmánu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára